ANDREAS KRIEGER
HEIDIN NAJDLHŠÍ HOD

POZRIEŤ SI FILM




CHCEL SOM BYŤ PRVOU ŽENOU VO VÝCHODNOM NEMECKU,
KTORÁ DOHODÍ GUĽOU 23 METROV. JA SOM CHCEL OVEĽA ĎALEJ…«

MIMORIADNE UDALOSTI V ŽIVOTE ANDREASA

1979

Heidi bola vo veku 14 rokov poslaná na športovú školu. Tu začala svoju kariéru vo východonemeckom vrcholovom športe. Po tom, čo dosiahla požadované výkony, prešla do športového klubu Dynamo Berlín v berlínskom Športfóre, kde sa dostala do prísneho programu s cieľom získavania medailí.

1981

Od svojho trénera dostáva Heidi ku vitamínom, ktoré už brala predtým, prvé dopingové prostriedky – svoje „modré tabletky“. Nevedela, čo to bolo. Neboli ani v pôvodnom balení. Dostala ich od svojho trénera, ktorý povedal, že sú to „podporné prostriedky“.

1986

Heidi Kriegerová získava zlatú medailu na majstrovstvách Európy v atletike v Štutgarte vo vrhu guľou žien. Guľa doletela 21,1 metra ďaleko!


1989

Pád Berlínskeho múru, koniec studenej vojny a Heidi je naďalej vrcholová športovkyňa. Avšak už o dva roky neskôr, vo veku 26 rokov ukončila svoju vrcholovú športovú kariéru, pretože jej telo je zničené následkom tréningu podporovaného dopingom.



1995

Obrat v Heidinom živote: Jej priateľ a kolega jej otvoril oči, čo sa s ňou deje. Pomenoval Heidi to, po čom už dávno pátrala: transsexualita.


1998

Z Heidi Kriegerovej sa po troch rokoch stal definitívne Andreas Krieger. Rozhodnutie, žiť ďalej ako muž, jej zachraňuje život.


2000

Bolestivé zistenie, že celé roky bral nevedomky doping, priniesli až antidopingové procesy so zodpovednými osobami z východonemeckého dopingu.


2002

Andreas sa oženil so ženou, ktorú spoznal pred dvoma rokmi na antidopingovom procese: „Ona je moja prvá cena v športke. Je mojim požehnaním.“

TEMATICKÉ ÚRYVKY Z FILMU

Tematické
úryvky z filmu

Podpora
športu v NDR

Úloha trénera
 

Životné
rozhodnutie

Súčasná situácia
Andreasa Kriegera

PRE ŠTÁT MAL KOLEKTÍV VÄČŠIU
HODNOTU AKO JEDNOTLIVEC.

CIELE STRANY BOLI ČASTO DÔLEŽITEJŠIE
AKO SEBAREALIZÁCIA JEDNOTLIVCA.

ZÁKULISNÉ INFORMÁCIE


Vrh guľou žien: Hranica 23 metrov bola na konci 80-tych rokov na dosah

Cieľom vrhu guľou je vrhnúť kovovou guľou prudkým vystretím ruky čo najďalej. V antike používané kamene pri súťažiach boli neskôr nahradené delovými guľami, až kým neboli v roku 1860 určené rozmery a hmotnosti gúľ. Prvý oficiálny svetový
rekord žien bol v roku 1924 10,15 metra. Až v roku 1977 bola prekonaná rozhodujúca hranica 22 metrov. O ďalších desať rokov neskôr, v roku 1987, stanovila Natalja Lisovskaja v Moskve dodnes platný svetový rekord o hodnote 22,63 metrov.
Odvtedy sa nepodarilo žiadnej žene prekonať oficiálny svetový rekord a diaľka 23 metrov nebola dodnes ani oficiálne dosiahnutá.

Štutgart 1986: Prvé majstrovstvá Európy v atletike v Nemecku

Nálada, ktorá panovala v roku 1986 v Štutgarte počas majstrovstiev Európy na štadióne Neckarstadion, bola veľkolepá a chytľavá. Aj tí, ktorí nepatrili k víťazom, boli oslavovaní fanúšikmi. V tabuľke
medailí boli na prvom mieste atléti vtedajšieho Sovietskeho zväzu – tesne nasledovaní atlétmi NDR, ktorí dokonca dosiahli toľko zlatých medailí, ako sovietski atléti. V rokoch 1972 až
1988 dominovali na Olympijských hrách na prvých dvoch medailových umiestneniach atléti Sovietskeho zväzu a NDR.

Podpora športových talentov v NDR

Výchova špičkových atlétov vo vrcholovom športe NDR bola založená na stupňovom systéme (stupeň podpory I-III) a obsahovala systematický tréningový program od detského až do dospelého veku. Na vyhľadávanie talentov, resp. ako stupeň podpory I slúžili tréningové centrá, v ktorých boli na konci každého roku testované výkony trénovaných detí. Ak deti a dorast dosiahli stanovené výkony, boli poslané na športovú školu. Športové školy
tvorili rozhodujúci medzistupeň medzi vyhľadávaním talentov na tréningových centrách a vysoko profesionálnymi a špecializovanými vrcholovými centrami športových klubov, ktoré stáli na vrchole pyramídy vrcholového športu NDR. Iba tí najvýkonnejší, najtalentovanejší a najlepší atléti systému podpory športu NDR sa dostali zo športovej školy do športového klubu, ako napríklad do SC Dynamo Berlín.

Štátny plán 14.25

V NDR bol medzinárodný úspech v športe oficiálnym štátnym cieľom a bol považovaný za prejav nadradenosti socializmu. Pre tento cieľ nariadil Ústredný výbor SED (Jednotná socialistická strana) štátny plán 14.25
Za týmto štátnym plánom sa ukrývalo vybudovanie rozsiahleho systému tak na organizovanie a podporu dopingu, ako aj výskum a vývoj dopingových prostriedkov. Od roku 1974 bol štátny plán 14.25 uplatňovaný hierarchicky; od Ústredného
výboru SED cez Národný olympijský výbor, Športovo-lekársky úrad (SMD) a až dole po trénerov, takže neplnoletým športovcom boli podávané dopingové prostriedky, väčšinou vo forme tabletiek.

AKÝ JE VÁŠ NÁZOR

Podľa čoho hodnotíte atlétov na veľkom športovom podujatí?

Koľko svetových rekordov zdolajú

77 ľudia

Či dosiahnu svoj najlepší osobný výkon

202 ľudia

Ako férovo pristupujú k súťaži

254 ľudia

Zobraziť výsledky späť na hlasovanie

Ako vidíte medzinárodnú rovnosť šancí v športovom súťažení?

Neexistuje
rovnosť šancí
Existuje
rovnosť šancí

neuspokojivý

(1 - 2)

170 ľudia

nedostatočný

(3 - 4)

191 ľudia

dostatočne

(5 - 6)

71 ľudia

dobrý

(7 - 8)

33 ľudia

veľmi dobre

(9 - 10)

19 ľudia

Zobraziť výsledky späť na hlasovanie