ANDREAS KRIEGER
HEIDIN NAJDLHŠÍ HOD

POZRIEŤ SI FILM




CHCEL SOM BYŤ PRVOU ŽENOU VO VÝCHODNOM NEMECKU,
KTORÁ DOHODÍ GUĽOU 23 METROV. JA SOM CHCEL OVEĽA ĎALEJ…«

MIMORIADNE UDALOSTI V ŽIVOTE ANDREASA

1979

Heidi bola vo veku 14 rokov poslaná na športovú školu. Tu začala svoju kariéru vo východonemeckom vrcholovom športe. Po tom, čo dosiahla požadované výkony, prešla do športového klubu Dynamo Berlín v berlínskom Športfóre, kde sa dostala do prísneho programu s cieľom získavania medailí.

1981

Od svojho trénera dostáva Heidi ku vitamínom, ktoré už brala predtým, prvé dopingové prostriedky – svoje „modré tabletky“. Nevedela, čo to bolo. Neboli ani v pôvodnom balení. Dostala ich od svojho trénera, ktorý povedal, že sú to „podporné prostriedky“.

1986

Heidi Kriegerová získava zlatú medailu na majstrovstvách Európy v atletike v Štutgarte vo vrhu guľou žien. Guľa doletela 21,1 metra ďaleko!


1989

Pád Berlínskeho múru, koniec studenej vojny a Heidi je naďalej vrcholová športovkyňa. Avšak už o dva roky neskôr, vo veku 26 rokov ukončila svoju vrcholovú športovú kariéru, pretože jej telo je zničené následkom tréningu podporovaného dopingom.



1995

Obrat v Heidinom živote: Jej priateľ a kolega jej otvoril oči, čo sa s ňou deje. Pomenoval Heidi to, po čom už dávno pátrala: transsexualita.


1998

Z Heidi Kriegerovej sa po troch rokoch stal definitívne Andreas Krieger. Rozhodnutie, žiť ďalej ako muž, jej zachraňuje život.


2000

Bolestivé zistenie, že celé roky bral nevedomky doping, priniesli až antidopingové procesy so zodpovednými osobami z východonemeckého dopingu.


2002

Andreas sa oženil so ženou, ktorú spoznal pred dvoma rokmi na antidopingovom procese: „Ona je moja prvá cena v športke. Je mojim požehnaním.“

TEMATICKÉ ÚRYVKY Z FILMU

Tematické
úryvky z filmu

Podpora
športu v NDR

Úloha trénera
 

Životné
rozhodnutie

Súčasná situácia
Andreasa Kriegera

PRE ŠTÁT MAL KOLEKTÍV VÄČŠIU
HODNOTU AKO JEDNOTLIVEC.

CIELE STRANY BOLI ČASTO DÔLEŽITEJŠIE
AKO SEBAREALIZÁCIA JEDNOTLIVCA.

ZÁKULISNÉ INFORMÁCIE


Vrh guľou žien: Hranica 23 metrov bola na konci 80-tych rokov na dosah

Cieľom vrhu guľou je vrhnúť kovovou guľou prudkým vystretím ruky čo najďalej. V antike používané kamene pri súťažiach boli neskôr nahradené delovými guľami, až kým neboli v roku 1860 určené rozmery a hmotnosti gúľ. Prvý oficiálny svetový
rekord žien bol v roku 1924 10,15 metra. Až v roku 1977 bola prekonaná rozhodujúca hranica 22 metrov. O ďalších desať rokov neskôr, v roku 1987, stanovila Natalja Lisovskaja v Moskve dodnes platný svetový rekord o hodnote 22,63 metrov.
Odvtedy sa nepodarilo žiadnej žene prekonať oficiálny svetový rekord a diaľka 23 metrov nebola dodnes ani oficiálne dosiahnutá.

Štutgart 1986: Prvé majstrovstvá Európy v atletike v Nemecku

Nálada, ktorá panovala v roku 1986 v Štutgarte počas majstrovstiev Európy na štadióne Neckarstadion, bola veľkolepá a chytľavá. Aj tí, ktorí nepatrili k víťazom, boli oslavovaní fanúšikmi. V tabuľke
medailí boli na prvom mieste atléti vtedajšieho Sovietskeho zväzu – tesne nasledovaní atlétmi NDR, ktorí dokonca dosiahli toľko zlatých medailí, ako sovietski atléti. V rokoch 1972 až
1988 dominovali na Olympijských hrách na prvých dvoch medailových umiestneniach atléti Sovietskeho zväzu a NDR.

Podpora športových talentov v NDR

Výchova špičkových atlétov vo vrcholovom športe NDR bola založená na stupňovom systéme (stupeň podpory I-III) a obsahovala systematický tréningový program od detského až do dospelého veku. Na vyhľadávanie talentov, resp. ako stupeň podpory I slúžili tréningové centrá, v ktorých boli na konci každého roku testované výkony trénovaných detí. Ak deti a dorast dosiahli stanovené výkony, boli poslané na športovú školu. Športové školy
tvorili rozhodujúci medzistupeň medzi vyhľadávaním talentov na tréningových centrách a vysoko profesionálnymi a špecializovanými vrcholovými centrami športových klubov, ktoré stáli na vrchole pyramídy vrcholového športu NDR. Iba tí najvýkonnejší, najtalentovanejší a najlepší atléti systému podpory športu NDR sa dostali zo športovej školy do športového klubu, ako napríklad do SC Dynamo Berlín.

Štátny plán 14.25

V NDR bol medzinárodný úspech v športe oficiálnym štátnym cieľom a bol považovaný za prejav nadradenosti socializmu. Pre tento cieľ nariadil Ústredný výbor SED (Jednotná socialistická strana) štátny plán 14.25
Za týmto štátnym plánom sa ukrývalo vybudovanie rozsiahleho systému tak na organizovanie a podporu dopingu, ako aj výskum a vývoj dopingových prostriedkov. Od roku 1974 bol štátny plán 14.25 uplatňovaný hierarchicky; od Ústredného
výboru SED cez Národný olympijský výbor, Športovo-lekársky úrad (SMD) a až dole po trénerov, takže neplnoletým športovcom boli podávané dopingové prostriedky, väčšinou vo forme tabletiek.

Bol som vo veku 1,85 rokov a vážil som 69 kg - o 2 roky
som vážil 105 kg. Aktívna svalová hmotnosť.

SÚČASNEJ SITUÁCII OBETÍ DOPINGU

PÄŤ ĎALŠÍCH

ŽIVOTNÝCH PRÍBEHOV



ČÍTAJTE ĎALEJ

ZASIAHNUTÍ ROZPRÁVAJÚ – AJ VÁM


Alwin J. Wagner, viacnásobný majster v hode diskom

V 26 rokoch bol ešte bez dopingu. Hoci bol Alwin Wagner považovaný za veľký talent v hode diskom a spĺňal medzinárodné kritériá pre majstrovstvá, nebol Nemeckým atletickým zväzom (DLV) nominovaný na žiadne majstrovstvá. Údajne nedisponoval žiadnymi šancami na finále.

Keď jeho bývalému trénerovi v hode diskom nebola zväzom predĺžená zmluva kvôli neúspechom a jeho miesto prevzal bývalý aktívny športovec, bol Alwin sľubmi nalákaný na anaboliká. Sľúbil mu, že sa mu výkony zvýšia o 10 % a jeho meno bude

veľmi často spomínané v médiách.

Alwin vyskúšal tabletky, ktoré mu boli podané bez príbalového letáka a sľúbené zlepšenia nastali. Wagner zarábal súťažami a ďalšími vedľajšími zárobkami takmer päťnásobne viac ako vrchný policajný komisár. O vedľajších účinkoch a rizikách mu nebolo povedané.

Aby mohol držať krok s najlepšími diskármi sveta, bral Alwin naďalej tabletky a nechal si dokonca podávať injekcie, bez toho, že by vedel, aká účinná látka mu bola podaná.

Po niekoľkých rokoch sa Wagner pokúsil odkryť metódy DLV, ale bez odpovede.

V roku 1981 sa stal Alwin Wagner prvýkrát nemeckým majstrom v hode diskom a šiel do tlače. Ale nezareagovala ani politika, ani verejnosť.

Thomas Götze, bývalý atlét v disciplínách hody a vrhy

Ako dieťa a mladistvý sa Thomas Götze nadchol pre plávanie, futbal a tiež šach. Zamiloval sa však do ľahkej atletiky, podporovanej športovým systémom NDR. Götze trénoval v rokoch 1976-78 v disciplínách hody a vrhy ako dorastový talent športovej školy v Drážďany. Tam mu boli od jeho trénera nevedomky podávané takzvané „podporné prostriedky“, vydávané za vitamíny.

Ním dosahované výkony sa zvyšovali napr. v hode kladivom o 15 metrov ročne. Thomasov športový vývoj prebiehal teda sľubne až do zdĺhavého zranenia ramena. Toto malo za následok nemilosrdné vylúčenie.

Dnes bojuje Götze so značnými zdravotnými následkami tohto zločineckého podávania dopingu zo strany zodpovedných štátom riadeného dopingu NDR.

Spolu s Andreasom Kriegerom a inými bývalými vrcholovými športovcami pracuje v prevencii proti dopingu.



Ute Krieger-Krauseová, bývalá športová plavkyňa

Ute Winterová sa narodila rok po výstavbe Berlínskeho múru. Vo veku piatich rokov sa naučila plávať a v roku 1973 bola prijatá na športovú školu v Magdeburgu. Dlho vytúžené želanie. Od siedmej hodiny ráno pláva nekonečné dráhy. Potom – Ute Winterová má jedenásť – stoja na okraji bazéna poháre s „vitamínovými“ tabletkami. „Cítila som pohľady trénerov, keď sme ich prehĺtali.“ Pritom neustále povzbudzovanie. Stále sa zlepšuje, dostavujú sa úspechy. So 14 rokmi patrí do B-tímu, jej tréningová skupina teraz pozostáva už iba zo 4 dievčat.

V roku 1977 bola povolaná do olympijského tímu. Teraz sa vedľa seba známych prostriedkov nachádza nová modrá tabletka. Tréningový program je podporovaný anabolikom. Jej svalstvo rastie, ramená, ruky, krk mohutnejú. Ute sa stáva jej vlastné telo cudzie. Začne hladovať, ale namiesto aby chudla, naďalej priberá.

Tvrdé, takmer nekonečné tréningy sa stanú pre Ute Krausovú neznesiteľné. V 16 rokoch nadobro skončí. Olympijské hry ju už nelákajú.

„Bola vo mne iba prázdnota“, Ute padá do čiernej diery, bulímia nahrádza tréning, sprevádzané ťažkými depresiami. Je liečená na psychiatrii. Potrebujú 20 rokov, aby zistili chorobu, pomenovali ju a naučili ju s ňou žiť.

Vydá sa za Andreasa Kriegera.

Heike Knechtelová, bývalá bežkyňa na stredné trate

Heike Knechtelová, narodená v roku 1963, navštevovala vo veku 13 rokov športovú školu (KJS) SC DHfK Leipzig. Na štart sa stavala v ľahkej atletike ako bežkyňa na stredné trate. Ale už po dvoch rokoch bola Knechtelová vyradená. Najprv si teda myslela, že sa nestala obeťou dopingového zneužívania.

Postupom času si dokončila štúdium magisterské pedagogické a sociálne štúdium. Jej cesta však bola tŕnistá. Heike Knechtelová musela byť viacnásobne operovaná. V roku 2003 sa dozvedela o svojej diagnóze rakoviny prsníka.

Až keď musela v auguste 2014 zavesiť na klinec prácu riaditeľky sociálneho poradenského centra kvôli „úplne zníženej pracovnej schopnosti“, bolo Heike jasné, že aj ona sa stala obeťou núteného dopingu NDR.

Knechtelová si spomína na podávanie anabolických steroidov vo veku 13 – 15 rokov od svojho trénera. O príjme takzvaných vitamínových tabletiek museli byť vedené aj tabuľky. Heikes vážne ochorenia boli lekársky potvrdené – je uznanou obeťou dopingu.

Dnes je Knechtelová členkou a poverenou oblasťou prevencie DOH e.V. (Združenia na pomoc obetiam dopingu).



Dagmar Kerstenová, bývalá moderná gymnastka

Dagmar Kerstenová, narodená v roku 1970. Jej gymnastický talent bol objavený vo veku 9 rokov a bola poslaná do detského a mládežníckeho športového internátu do Berlína. Jej schopnosti sa rýchlo rozvíjali a tak štartovala už vo veku 15 rokoch na majstrovstvách Európy a sveta.

Vplyvom masívnej extrémnej záťaže v modernej gymnastike a v spojení s podpornými prostriedkami u nej došlo k ťažkého poškodeniu chrbtice. Dagmar bola prinútená urobiť si ročnú prestávku, pretože nebolo možné vylúčiť priečne ochrnutie.

Ešte v rámci svojho návratu sa opäť zranila tak ťažko, že nebol možný ďalší štart na MS 1987.

Aby mohla Dagmar nastúpiť na olympiáde v roku 1988, dostávala od trénerov a lekárov injekcie.

V roku 1988, ukončila Dagmar po spore s trénermi a funkcionármi svoju športovú kariéru.

Až počas procesov s plavcami a v súvislosti s návštevou polície ohľadom výpovede k zneužívaniu dopingu si po svojej dôkladnej

rešerši Dagmar uvedomila, že počas svojej aktívnej kariéry bola masívne dopovaná.

Dnes vedie Dagmar školu pre bojové umenia a umenie pohybu, robí deti silnými a angažuje sa v prevencii dopingu a násilia.

Andreas Krieger, bývalý nemecký guliar

Andreas Krieger sa narodil v roku 1965 ako Heidi Kriegerová. Vo veku 14 rokov začala svoju kariéru vo vrcholovom športe. O necelé dva roky neskôr dostávala Heidi od svojho trénera, dodatočne k vitamínovým tabletkám, takzvané „podporné“ prostriedky. Dôverovala mu.

Sila Heidi rástla a jej výkony sa neustále zlepšovali. V roku 1986 Heidi získava zlatú medailu na majstrovstvách Európy v ľahkej atletike v Štutgarte vo vrhu guľou žien. Guľa doletela 21,1 metra ďaleko.

Vo veku 26 rokov ukončila Heidi svoju vrcholovú športovú kariéru, pretože jej telo bolo zničené následkom tréningu podporovaného dopingom.

Z Heidi Kriegerovej sa v roku 1997 stal definitívne Andreas Krieger. Rozhodnutie, žiť ďalej ako muž, jej zachraňuje život.


Predpokladaná nadradenosť socializmu
nad kapitalizmom by sa mala prejaviť
predovšetkým v
športových úspechoch.

AKÝ JE VÁŠ NÁZOR

Podľa čoho hodnotíte atlétov na veľkom športovom podujatí?

Koľko svetových rekordov zdolajú

95 ľudia

Či dosiahnu svoj najlepší osobný výkon

231 ľudia

Ako férovo pristupujú k súťaži

297 ľudia

Zobraziť výsledky späť na hlasovanie

Ako vidíte medzinárodnú rovnosť šancí v športovom súťažení?

Neexistuje
rovnosť šancí
Existuje
rovnosť šancí

neuspokojivý

(1 - 2)

195 ľudia

nedostatočný

(3 - 4)

209 ľudia

dostatočne

(5 - 6)

107 ľudia

dobrý

(7 - 8)

43 ľudia

veľmi dobre

(9 - 10)

22 ľudia

Zobraziť výsledky späť na hlasovanie